Ebi 2003 - Markytán K.

Jak vidím XX. ročník Ebicyklu „Slovenská dvacka“

Prečo sa presadil názov jubilejneho Ebicyklu Slovenská dvacka? Názov Ebicyklu vznikol zo „Slovenkej dvacaťkoruky“. Napriek faktu, že tá v peňaženke nemá veľkú kúpyschopnú silu, (a Slovákom pripomína istého ministra ), znamenala pre účastníkov Ebicykla 2003 veľmi veľa. Skrývala v sebe symboly mladosti, sily, krásu romantiky a priateľstva a tiež aj múdrosť a skúsenosti, lebo vždy po príchode do nového etapového miesta sme boli nepochybne všetci o čosi múdrejší a skúsenejší.

V sobotu ráno 12. júla začal Ebicykel 2003 predetapou, výhodnou pre českých kamarátov. Štartovalo sa vo Veselí nad Moravou, cez Brezovú pod Bradlom kde sa ebicyklisti výjazdom na Bradlo a návštevou múzea v Košariskách poklonili pamiatke astronóma Dr. M. R. Štefánika a s cieľom v Modre, s dĺžkou etapy cca 110 km.

Putovanie astronómov-amarérov na bicykloch sa oficiálne začalo na hvezdárni v Modre. V neskorých večerných hodinách bol slávnostne zahájený XX. ročník Ebicyklu 2003. J. Grygar predstavil hostiteľov, D. Kalmančoka a jeho spolupracovníkov. Po pokriku Ebicykla, a v rámci právomocí svojho „úradu“ vyhlásil Hejtman „spanilej jazdy“ výnimočný stav a vyhlásill svoje dekréty. Prvý sa týkal batožiny, a ďalším dekrétom boli ustanovení do svojich funkcii „vicehejtman pre všetko“ – Zdenek Štorek (Sir), a „vicehejtman pre Slovensko“ – A. Pravda (Mateno). Štandarta Ebicyklu konečně našla svojho Strážcu tradicii (II) a tak bola po celý zvyšok Ebicyklu vezená na bicykli Míry Mašinfíry a mnohí (i sám Hejtman) si kládli za čest jazdiť za ňou... Dôležitým bodom večera bola inaugurácia nováčikov. Pribudli učitelia, lekár-špecialista, kňaz..., ktorí museli zložiť sľub H. Olchavovi (Melantrichovi). Ten držal v ruke zhruba takú veľkú bakuľu, ktorá by určite bola poslúžila napr. praotcovi Čechovi, keď vystupoval na historický Říp.

Prehliadka hvezdárne sa odložila na nedeľné ráno aj napriek tomu, že nás čakala pomerne dlhá etapa do Hurbanova. Napokon sa našli takí borci, že si počet km zvýšili a do spomínaného cieľa sa vybrali cez Senecké jazerá. Prvú etapu žiaľ neobišli prvé kolízie, defekty a v sparnom počasí mnohí zažili prudký dážď a pravú letnú búrku. V Hurbanove sa rozšírila vozová hradba o Dušana a Evu Krchových a počet ebicyklistov sa ustálil asi na 50. Na hvezdárni nás privítal náš milý sprievodca Jozef Csipes.

Druhá etapa do Levíc sľubovala prijateľných 80 km, preto sa predpokladal „tzv. oddychový deň“. Hurbanovo sa môže pochváliť historickou budovou hvezdárne z roku 1870 a samozrejme pivovarom Zlatý Bažant. Dopoludnia mnohí zamierili na prehliadku SÚH a so záujmom si pozreli slnečné oddelenie. Prišiel nás pozdraviť zástupca riaditeľa L. Druga, no po 10 hodine sa bolo potrebné rozlúčiť a väčšina vyrazila na cestu. Na medzizastávke v Podhájskej mnohých odradili dlhé zástupy ľudí pred pokladňami kúpaliska, tak sa tu naobedovali a pokračovali do Levíc. Aj ebicyklistov z južných Čiech odradila veľká rada pred kúpaliskom, ale vyriešili to po svojom. Strávili poludnie v spoločnosti supercyklistu Vítu Dostála, který na bicykli obišiel sólo Zemeguľu a za tri roky najazdil 60 000 km!. Víťa rozšířil počet významných osobností na Ebicykla 2003 a obohatil nás o mnohé zaujímavé rozprávania zo svojich ciest. O svojej epochálnej ceste napísal dvojdielnu knihu „Šťastná planeta“.

Tekovská hvezdáreň má síce pohnutý osud a p. Juraj Szobi so spolupracovníkmi nás prijal v skromných priestoroch novej budovy s pozorovateľňou, ale zasa stretnutie bolo o to srdečnejšie. V telocvični ZŠ v Leviciach sme mali nasťahovanú lastovičiu rodinku, ktorá bola lepšia ako budíček s „hudbou“. To sme ale netušili ďalšie prekvapenie, že meteorológovia predpoveďou o tropických horúčavách budú mať žiaľ pravdu. Ďalšie etapy Ebicykla sa mali niesť v znamení týchto horúčav, rušnej cesty a celodenného úsilia nájsť tieň a zahasiť neodbytný smäd.

Trasa tretej etapy viedla cez jadrovú elektráreň v Mochovciach do Tesárskych Mlyňan, Nitry a Hlohovca. Tieň akehokoľvek stromu, a tobôž exotického v arboréte v Mlyňanoch dodával stratené sily a nabádal k oddychu. Vo hvezdárni v Hlohovci sa ebicyklisti preto poschádzali až v podvečerných hodinách. Čakala na nich večera V. Rečkovej a v družnom rozhovore na hvezdárni dopĺňali stratu tekutín. Viem, že jeden ebicyklista si osladil kávičku soľou! Nášho hejtmana privítal riaditeľ p. J. Krištofovič a na pôde planetária v Hlohovci sa večer uskutocnila zaujímavá prednáška a beseda s verejnosťou.

Ďalšia cesta z Hlohovca cez Topoľčany, Partizánske do Kanianky by sa smelo mohla nazvať „cesta ako na hojdačke“. Cesta viedla cez odlesnenú krajinu a tak sme zápasili so smädom, teplom a únavou. Oddych sme si dopriali najmä na hvezdárni v Malých Bieliciach-Partizánskom, kde nas čakalo pohostenie, chládok budovy a osadenstvo hvezdárne na čele s p. L. Mešterom. Súčasťou prehliadky hvezdárne bol aj zaujímavý 3D-program o Marse. Cieľ štvrtej etapy bol v obci Kanianka pri Bojniciach, kde bol našim hostiteľom starosta obce p. Emil Mendel. Ťažko vyjadriť jednou vetou všetky dojmy a pocity tohoto večera. Príjemní ľudia, výborná večera, enormný záujem verejnosti o Ebicykel a nášho hejtmana (asi 200 ľudí na stretnutí). Obec má snahu zriadiť si malú hvezdáreň a cenné rady a spolupráca s odborníkmi v tejto oblasti – ebicyklistami – isto prinesie svoje ovocie.

Piata etapa zaviedla ebicyklistov cez Nedožery-Brezany, Rastočno, Handlovú do riadnych kopcov. Väčšine ebicyklistov stačil spomínaný prechod z Handlovej do Žiaru nad Hronom a Zvolenskou kotlinou do Banskej Bystrice. Našli sa však i takí, čo sa rozhodli výrazne odkloniť s trasy a v Kremnických vrchoch si zašli do Kremnice, Skalku a „šusom“ zbehli do Bystrice. Nech sa ebicyklisti vybrali akýmikoľvek cestami-necestami, opäť ich sprevádzalo dusno, zopár defektov a vidina svetielka na kopci, ktorá sľubovala koniec cesty a vychladené pivo na Vartovke v B. Bystrici. D. Očenáš a jeho spolupracovníci hostili pocestných dlho do noci; bola to ozajstná romantika, žial kopovitá oblačnosť pri ranných zorách neveštila nič dobré.

Táto šiesta etapa bola relatívne krátka, asi 70 km, no nachádzal sa na nej hlavný kopec XX. ročníku Ebicykla: sedlo Malý Šturec s nadmorskou výškou 890 m n. m., čo je poctivých 13 km do kopca. Okolo poludnia sa napokon spustil drobný dažď, ktorý síce ochladzoval telesné schránky cyklistov, ale vyžadoval veľkú obozretnosť pri ceste z kopca do Turčianskych Teplíc. Napokon všetko dobre dopadlo a celý peletón sa večer zišiel na hvezdárni M. R. Štefánika, patriacej gymnáziu V. P. Tótha v Martine. Ebicyklistov prijal správca astroklubu prof. I. Šabo, ktorý sa stará o popularizáciu prírodných vied a astronómie v Turci.

Na poslednú etapu väčšina peletónu vyrazila nezvykle skoro. Čakala nás strastiplná cesta po hlavnom ťahu Martin–Vrútky do Strečna. Oddych nastal až po prechode na pravú stranu Váhu vo Varíne. Nasledovalo asi 10 km na tzv. Hejtmanovo sedlo. Keďže sa na tomto sedle zišlo asi 20 ľudí, uskutočnil sa tu živý obraz: Ebicyklisti vyhadzujú hejtmana zo Sedla! Po krátkom oddychu a fotografovaní sme pokračovali na D. Vadičov a Kysucké n. Mesto. Tu opäť nasledovalo v poradí 9 stretnutie s astronómiou. Stretli sme sa s p. riaditeľom Dr. J. Masiarom a po obede sme nasadli na „kone“ a cez Žilinu (a prehliadku hvezdárne) smerovali k cieľu Ebicykla – do Predmieru pri Bytči. Po večeri sa uskutočnilo slavnostné zakončenie Ebicyklu 2003 späté s vyznamenanim Viti Dostála a Hydromechanika Jury Krejsy.

Niekterí ebicyklisti sa už museli rozlúčiť, lebo cestovali domov. Mnohí sa pobrali spať, lebo hrozilo veľmi skoré vstávanie (či už k vlakom, alebo na nedeľnú rannú bohoslužbu). Rano sme sa skutočne motali po telocvični už od 6 hod, aby sme sa mohli od 7 hod zúcastniť zádušnej omše slúženej za tragicky zomrelých ebicyklistov Roberta Rosu a Vaclava Slavíka. Omšu slúžil miestny kaplán a koncelebroval ebicyklista Pavel Gábor v naplnenem kostele. Pred omšou otec Pavel v krátkom príhovore zoznámil veriacich s náplňou Ebicyklu.

Po sv. omši sa konala pred kostolom malá slávnosť na pamät M. R. Štefánika. Spoločne s našim hlavným hostiteľom starostom Predmiera P. L. Masiarikom boli našim hejtmanom položené kvety k pomníku významneho astronóma, diplomata a vojaka gen. dr. Štefánika. V Predmieri sa zachoval ako jediný na Slovensku prvý Štefánikov pomník, ktorý tu bol inštalovaný už v r. 1930 a prečkal ako II. Svetovú vojnu, tak komunistickú diktatúru. Úsilím občanov a Obecného úradu bola socha obnovená po živelnej katastrofe v r. 1999.

Dnes už Ebicykel 2003 patrí histórii. Nič to preto, o rok sa napíše jej ďalšie pokračovanie

Mgr. K. Žilinská-Csereová