Ebi 2002 - Markytán K.

XIX. Ebicykl „Rodná slezská hrouda“ minulostí

všetky denníky markytanKy, zapísané v Kronike Ebicykla od r. 2002, boli písané formou článku a uverejňované v slovenskom astronomickom časopise Kozmos. (pozn. autor)

Tohoročná "spanilá jazda" Ebicyklu sa oficiálne začala na hvezdárni v Úpiciach no neoficiálne už v Prahe- Hájích . Časť ebilidičiek navštívila Jana Veselého v Mukařove u Prahy a užila si milú pohostinnosť rodiny Venzarovej v Ohrazeniciach u Pardubic. Myslím si, že všetci verili, že Rodná Slezská hruda bude výnimočná a ja potvrdzujem, že to čo nasledovalo predčilo všetky naše očakávania. Hoci hlasné hulláááá na Přerovskej hvezdárni urobilo bodku za 19. ročníkom, výnimočný ebizážitok spôsobil, že krásne spomienky sa všetkým tak hlboko vryli do sŕdc že ani daždivá jeseň alebo výkyvy počasia nedokázali dlho ubrať na dobrej nálade. Veď posúďte sami.....

Už názov Rodná Slezká hrouda napovedal hlavný cieľ snaženia všetkých účastníkov. Vo štvrtej etape si Ebicykel naplánoval spoznať rodisko svojho hejtmana Jiřího Grygara a pomôcť mu vrátiť sa aspoň na chvíľku do jeho detských rokov. Za výdatnej organizačnej pomoci starostu obce Bernartice, Ing. Michálka, bolo nášmu cyklopeletónu umožnené prekročiť na krátky čas štátnu hranicu s Poľskom a v pohraničnej sliezskej obci Dziewietlice úspešne prekvapiť , až vydesiť unudených miestnych občanov. Bohužiaľ sme zistili, že hejtmanov rodný dom už dávno neexistuje, no napokon sa podarilo s pomocou miestnych lokalizovať približné miesto, kde dom stál a mohol sa začať slávnostný ceremoniál. Na rampe bývalého železničného depa musel hejtman pobozkať rodnú hrudu, následne sa odhalila "zlatá pamätná doska" a po slávnostných príhovoroch , fotografovaní bol na záver význam týchto sviatočných chvíľ podčiarknutý hymnou Ebicyklu. ("Rodná Slezská hruda" bola odborne vykopaná a prenesená do Prahy). Kým sa miestni ľudia spamätali s nečakanej návštevy ich starého nefunkčného železničného koľajiska, mi sme nasadli "na kone" a húfne sa presunuli do ZŠ v neďalekých Bernarticiach k slávnostnému obedu. Neskôr sa v okresných novinách objavil k tomuto nášmu počinu takýto komentár. "Starosta Bernartic pripravil pre svojich hostí, účastníkov 19.r. Ebicyklu také prijatie, že si o ňom ebicyklisti rozprávali s rovnakým zaujatím, ako keby boli na ceste objavili 0,5 tonový meteorit. Po obede v miestnej ZŠ nasledovala návšteva kostola, kde sa nachádza krstiteľnica, v ktorej bol 17. apríla r. 1936 pokrstený Jiři Josef Grygar."

Hneď v prvej etape nášho putovania čakalo na ebicyklistov v Babičkynom údolí slávnostné fotografovanie, ktoré súviselo s prekročením magickej hodnoty 500 tisíc odjazdených ebikilometrov. Zaujímavosťou je, že po absolvovaní prvých Ebicyklov v 80.-tich rokoch minulého storočia nik nevedel odhadnúť, koľko sezón Ebicykel pretrvá. Vtedy vznikol bláznivý nápad prejsť spoločne aspoň vzdialenosť Zem - Mesiac. Keďže po odjazdení 386 tis. km sa " nikomu nežiadalo zostať na neobývanom Mesiaci", tak sa všetci veľmi snažili aby pribúdali nové ebikilometre, etapy a následne sa pripájali k tejto peknej myšlienke aj noví ebicyklisti. Dnes, keď sú prípravy na jubilejný 20. ročník Ebicykla v plnom prúde sa skôr treba obávať toho, že priestor mnohých hvezdární nie je nafukovací, a preto sa nedostatok ubytovacích priestorov rieši telocvičňami, stanmi alebo len spánkom pod širákom. Bude to možno tým, že sa pomaly ale isto, dostáva Ebicykel do povedomia širokej verejnosti ale najmä preto, že sa jedná o partiu veľmi dobrých priateľov, ktorí nepokazia žiadnu zábavu.

Tento ročník, so štartom v Krkonošských Úpiciach mal niekoľko stretnutí s astronómiou. V Úpiciach bolo možné pozorovať peknú skupinku slnečných škvŕn, v Rtyni na súkromnej hvezdárni bolo najsevernejší bod nášho putovania. Ďalšie astronomické zastavenia tohto ročníka boli hvezdárne - Hradec Králové, Jesenník, Dolný Benešov, Ostrava - Kráľove pole, ValMez a Přerov. V posledne menovanom Přerove sme si boli pozrieť aj firmu na brúsenie optiky nášho ebicyklistu J. Holubca.

Súbežne s prehliadkami astronomických zariadení sa tohoročný Ebicykel mohol pochváliť aj nevšednými a veľmi zaujímavými stretnutiami so športovcami - cyklistami, ktorí sa stali čestnými členmi tohoto hnutia. Ešte v Mukařove u Prahy odovzdala Lenka Šarounová, Planetková osvedčenie o planetke Janu Veselému, českému cyklistovi, víťazovi Pretekov mieru. V Hlubočci žijúci Víťa Dostál bol prijatý do našich radov pre svoj odvážny počin a cyklistický výkon, keď na bicykli počas troch rokov precestoval všetky kontinenty a navštívil 51 štátov.

Azda ešte niekoľko zaujímavých údajov od nášho ebištatistika Sira. Na "Rodnej Slezskej hroude " sa zúčastnilo 51 osôb, 15 žien, 12 Slovákov a z nich bolo 7 žien. Najstarší účastníci boli dvaja Jirkovia, Grygar a Komrska, o ich veku pomlčím ale jazdili ako 18 roční maturanti a najmladšou ebičučoriedkou bola 16 r. Gabika Žilinská. Celková dĺžka Ebicykla merala 602 km, najdlhšia posledná etapa merala cca 113 km a najkratšia 48 km, no táto čo nedosiahla vo svojej dĺžke si nahnala výškovým prevýšením, viedla totiž cez Praded. Ebicyklisti absolvovali 11 stretnutí s astronómiou a celkový počet ebikilometrov stúpol na úctyhodných 529 262 km.

Bližšie informácie, foto , komentáre a postrehy účastníkov k tomuto ročníku ale aj ďalšie zaujímavé informácie sa nachádzajú na linku www.ebicykl.cz

Katarína Žilinska, Markytan K.
v Kláštore pod Znievom 30. 8. 2002