Ebi 2017 - Markytán K.
Kronika XXXIV. ročníka Ebicyklu „Slovenský Kostitras“
Pocta RNDr. Eleméru Csereovi (16. 1. 1917 - 29. 10. 1992)
Pár slov na úvod:
Milé ebilidičky, a každý kto si práve otvoril kroniku 34. r. Ebicyklu Slovenský Kostitras podľa MarkytanKy, dovoľte aby som porušila zaužívané zvyky a dodala pár slov na úvod , ktoré redakcia časopisu neuverejní :
Rok 2017 je pre našu rodinu pietnou spomienkou na dvoch dôležitých otcov…..…o otcovi markytanKy sa dozviete viac z úvodu článku alebo ak si prečítate publikáciu Z histórie výskumu Slnka / SÚH Hurbanovo 2017/ .
Chcela by som článok venovať otcovi Gabiky a Vladka juniora, Vladinovi Žilinskému, ale tiež vedúcemu opiovej roty Duškovi Vallovi, kozmaske Evke Krchovej, vodičovi prepychovej Dacie Dušanovi Krchovi t. j. tým, čo síce tieto riadky už čítať nemôžu, no verím, že sa ich týkajú, nakoľko som si istá, že boli našimi strážnymi anjelmi od Žiliny až do Bratislavy.
/ Pochopiteľne nielen oni ale dúfam, že mi rozumiete ako som to myslela /.
V mene svojom, rodiny Hvizdákovej, Žilinskej, Vallovej, Obertovej ...ďakujem Vám, že ste naše spriaznené duše, ochotné tráviť svoju dovolenku s partiou bicyklistov a aj niekoľkých e-bicyklistov a zdieľať krásne, smutné, veselé ale najmä spoločné spomienky.
Z.D.E.
Katarína Žilinská - MarkytanK Ebicyklu
Kláštor pod Znievom 21.august 2017
Článok do časopisu Kozmos a ešte bodka na záver...
„Každý pohľad na oblohu nekonečnosť vesmíru poľudšťuje. Vďaka astonómii žijeme vo vesmíre obalenom nielen číslami, ale aj človečinou.“ RNDr. Elemér Csere
RNDr. Elemér Csere, zakladateľ a prvý riaditeľ KH v Hlohovci, azda najvýraznejšia postava amatérskeho hnutia na Slovensku. Rok 2017 je mimoriadny vtom, že je rokom 100. výročia nedožitých narodenín a zároveň 25. výročia od úmrtia Eleméra Csereho. Ebicykel 2017 je poctou človeku, ktorému prislúcha titul NESTOR- popularizátor prírodných vied. Počas svojho plodného života okrem iného, navrhol sieť krajských hvezdární, zaslúžil sa o znovuotvorenie SÚH v Hurbanove. Podporoval budovanie hvezdární napr. v Žiari nad Hronom, v Partizánskom, v Hlohovci, astro kabinetov. Tohoročný Ebicykel možno smelo nazvať "putovanie po stopách Dr. Csereho."
A prečo pomenovanie „Slovenský Kostitras“? Nuž, ako obvykle, po zakreslení Ebi trasy do mapy sa ukázalo, že pripomína slávny Kostitras - historického praotca všetkých bicyklov od Karla Draisa. Práve pred 200 rokmi / t. j. 12. júna 1817/ predviedol Karl Drais verejne v Mannheime svoj vynález, ktorý nazval Laufmaschine – behací stroj, pričom neskôr zdomácnel názov odvodený z jeho priezviska Draisina a tiež Kostitras.
Bola sobota a Žilina nás vítala s otvorenou náručou a slnkom zaliate Mariánske námestie sa v poobedných hodinách rýchlo zapĺňalo a slovenčina sa miešala s češtinou. Bol to deň, keď Peter Sagan v Krakove vyhral etapu a ebicyklisti zažili veľké prekvapenie. Naše pozvanie na stretnutie totiž prijali pani Helenka Saganová a Peťová krstná, pani profesorka Marta Višňovská., aby si okrem iného prevzali od J. Grygara osvedčenia o planétke 27896 Tourminator.
34. r. Ebicyklu „Slovenský Kostitras“ bol slávnostne zahájený na Gymnáziu sv. Františka z Assisi v Žiline, v bývalom pracovisku V. Žilinského jun. a pani Marty Višňovskej. Plní dojmov zo stretnutia, unavení z tepla a vedomí si, že nás čaká náročná etapa, rozum velil ísť čo najskôr „na kutě“.
Nedeľa sa začala zádušnou omšou v kaplnke Gymnázia, ktorú koncelebroval ebicyklista Pavol Gábor a pokračovala prvými stretnutiami s astronómiou. V Žiline na Malom Diele bol našim sprievodcom RNDr. M. Znášik a v Kamennej Porube v pozorovateľni Galileo p. Drbohlav junior z Rtyňe. Betlehem v Rajeckej Lesnej bol pre mnohých povinnou zaujímavou zastávkou. Fačkovské sedlo smutnou spomienkou na Róberta Rosu, ktorý práve tu v r. 1994 zomrel. Do Kláštora pod Znievom sa trúsili ebicyklisti neobvykle neskoro, ale napriek únave, zážitky nebrali konca – ako niektorí opäť stretli pani Saganovú, ako iní navštívili v Poluvsí Gabčíkov rodný dom, alebo strastiplné bicyklovanie cez les po zvážnici z hrebeňa Malej Fatry.
Po náročnom dni nás čakal menej náročný. Začal sa plienením u markytánKy, tzv. „raňajkami v tráve“. Bolo to príjemné posedenie v tieni stromov, na ktoré budú všetci v dobrom spomínať. Trasa viedla cez najstaršie kúpele Slovenska Turčianske Teplice, kostolíku sv Jána pri Kremnických Baniach /geografickom strede Európy/, aj „Zlatú Kremnicu“. Mincovňa v Kremnici je najstaršou dodnes existujúcou mincovňou sveta, keďže funguje nepretržite už od roku 1328. Príjemný deň sme ukončili na KH v Žiari nad Hronom – kde nás prijal pán riad. T. Dobrovodský s kolegami. Stojí za zmienku, že k premenovaniu na Hvezdáreň Maximiliána Hella došlo v r. 1990 pri príležitosti 270. výročia narodenia tohto významného astronóma 18. storočia.
Myslím, že zvláštnosťou tejto etapy sa stala možnosť využiť itinetár alebo „ísť len tak rovno za nosom“. Ten kto zariskoval a zvolil druhú možnosť na Handlovú aj bez itinerára neľutoval, veď bonusom boli v horúčave napr. Bojnické termály. Po náročnom dni sa o nám na hvezdárni v Partizánskom postarali V. Mešter s J. Horňákom, a pripravili nám okrem iného super melónovú prémiu.
Nasledujúci deň itinerár sľuboval odlesnenú cestu ako na hojdačke a teplota vzduchu stúpala a stúpala. Zastávka na námestí v Topoľčanoch musela byť iba krátka, veď nealko pivo bolo okamžite na chrbte, a tak sa celý deň tešíme na Frašták – Mesto ruží – Hlohovec. Konečne sme v tieni v mojej domovskej hvezdárni. Stojí za zmienku, že pôvodná hvezdáreň pri ZK Slovakofarmy Hlohovec bola odovzdaná do užívania už v r. 1958, v tej súčastnej nás čakal slávny Valikyn guláš. Čerešničkou na torte je pre nás prednáška J. Grygara. „Žeň objevů“. Sála planetária praskala vo švíkoch a keď aj po 3 hodinách otázky nekončia, Jura má náš obdiv, veď zajtra na nás čaká jedna z najdlhších etáp!!
Poučení z predošlých dní, volia mnohí odchod už vo veľmi skorých ranných hodinách. Jedinou výhodou bolo pozvoľné klesanie k Váhu a jazda rovinou kam oko dovidí. Trasa nás zaviedla aj ku chemičke Duslo Šaľa; firmu vraj založil slávny vynálezca dynamitu Alfréd Nobel. Všímame si množstvo hrádzí, ale najmä sa kocháme historickým vodným mlynom v Kolárove. Cestami necestami sa blížime k Hurbanovu, k VIP astro zastávke, kde sa zoznámime s najstaršou hvezdárňou z r. 1871, so vznikom ktorej neodmysliteľne súvisí Dr. Mikuláš Thege Konkoly. Prehliadka SÚH v Hurbanove bola presunutá až na nasledujúce ráno a tak sa máme možnosť poďakovať za pohostinnosť p. riaditeľovi Mgr. M. Vidovencovi, Mgr. E. Kočimu a ďalším.
Ďalšia 100 km etapa nás previedla naprieč Žitným ostrovom. Najprv cez Komárno, významné strategické mesto a jeho „Nádvorie Európy“ s viac ako 40 budovami, postavenými v mierke 1:1, ktoré reprezentujú architektúru typickú pre európske štáty. Pozdĺž Dunaja sa pokračovalo cyklotrasou EuroVelo 6. až do obce Sap, a ďalej smerom na Dolný Bar. Našou hostiteľkou bola rodina ebicyklistky Julky Krchovej - Obertovej, jelení guláš a ďalšie dobroty sme vyplienili ako sa patrí. Pre úplnosť, neskôr sme sa dozvedeli, že v tento deň bol v Hurbanove prekonaný 112-ročný teplotný rekord, nakoľko o 16:30 h LSEČ bolo 38,6°C. To vysvetľovalo, že prečo boli cesty a ulice napriek pracovnému dňu skoro ľudoprázdne.
Záverečná etapa potešila všetkých, keďže prehliadka vodného diela Gabčíkovo nemala chybu, väčšina etapy smerovala po cyklotrase EuroVelo 6, zaujala aj plavba trajektom cez kanál a napokon aj fakt, že v Dunajskej Lužnej sa dalo konečne len tak leňošiť pri umelých štrkoviskách. Opäť je našou hostiteľkou Julka Krchová-Obertová, pretože jej rodičia, Dušan a Evka sú pochovaný v Moste pri Bratislave, časť Studenec, kam sme sa spoločne išli pokloniť ich pamiatke a zaspomínať na staré dobré časy .
Dnes už 34. ročník Ebicykla patrí histórii. Nič to preto, o rok sa napíše jeho ďalšie pokračovanie. Všetky ďalšie podrobnosti postupne budú pribúdať na adrese: www.ebicykl.cz.
Dovidenia v r. 2018 niekde za riekou Moravou a v Čechách, nech sa spoločne stretávame pod oblohou plnou trblietajúcich sa hviezd.
Mgr. Katarína Žilinská - Csere,
MarkytanK Ebicyklu
Bodka na záver:
…..K vynálezu draisiny vraj prispel významným spôsobom výbuch indonéské sopky Tambora r. 1815. Následujúci rok klimatiché zmeny spôsobili hladomor a r. 1816 začalo hovoriť „Rok bez leta“. Situácia bola taká vážná, že ľudia aby přežili, porážali svoje kone, v tom čase ich hlavné dopravné prostriedky. Túto zlú situáciu sa Karl von Drais rozhodol zmenit zostrojením Laufmaschine.
Ján Kollár / Slávy dcéra , lyricko-epická báseň v 5 spevoch, /40 odsek :
Abych pak běh zrychlil kroku svého a přitom si času uspořil, koupil jsem si stroj, jejž utvořil v Manheime Drais roku přítomného… jest to vůz, kůň, pěchour spolu, trého prospěch vtip tu v jedno zatvořil, aby člověk ni noh nemořil a se vyhnul smerti pádu zlého;
dresina se volá od nálezce, za půl hodiny lze přijeti z Jeny k Lobdě v přípravě té hezce; ona nejen lásce krátí dráhu, než jak tělo učí deržeti, tak i ducha vždycky rovnováhu.
Včera večer se nás na knížecí hvězdárně houf drahný nasbíral, zprávce skla dal, oči protíral, an mu z ust se učná slova mecí: každý za ním oči na visecí po obloze hvězdy upíral,
jen sám já jsem k zemi pozíral na korunu tu všech světských věcí: „I co hledíš ty tam na zem nízkou?“ Řeknou hvězdáři a přátelé: „Hvězdu novou odkryl jsem a blízkou!“
Hned i oni zrak tam obrátili a pak po hádce Ji umělé za najkrašší všickni vyhlásili.
A ještě dvě fotky na závěr
Prvu s Gabikou a panom vo fraku sme urobili dnes ked ma bola Gabika vyzdvihnut od vlaku a neodolali sme odfotit sa, a druha je ebi -kostitrasova, uz 10 r. chodi na cyklistický pretek Slovenske Pyreneje Vas krajanek cez kostitrasy-a ked sa na ne mohli posadit deti to bolo zazitkov :- 0
